Spánok udržuje mozog fit

V dnešnej spoločnosti zameranej na výkon je spánok často vnímaný ako obťažujúci, pretože je to čas, keď ste jednoducho neproduktívni. Všade nájdete rady, ako využiť čas efektívnejšie a to platí aj o spánku. Sú ľudia, ktorí prisahajú na polyfázický spánok a potom si každé tri hodiny zdriemnu len na dvadsať minút namiesto skutočného spánku. Takto ušetrený čas vložia do práce alebo vlastnej optimalizácie. Teraz však pribúda dôkazov, že spánok nie je „bug“, ale „feature“, takže by sme s ním mali tak aj zaobchádzať.

Nová štúdia francúzsko-britského tímu epidemiológov skúmala údaje od 7 959 britských štátnych zamestnancov, ktorí sa zúčastnili štúdie Whitehall II v rokoch 1985 až 2016. V ňom sa úradníkov šesťkrát počas skúmaného obdobia pýtali na ich spánkové návyky. Z jedincov, ktorí mali na začiatku štúdie 50 rokov, sa u 521 vyvinula demencia na konci štúdie, s priemerným vekom 77 rokov.

Zmeny v mozgu, ktoré vedú k demencii z dlhodobého hľadiska (napr. ukladanie bielkovín pri Alzheimerovej chorobe), začínajú približne 15 až 20 rokov pred nástupom typických symptómov demencie, ako sú problémy s pamäťou. Keďže štúdia trvala 25 rokov, ukázalo sa, že nedostatok spánku päť až desať rokov pred diagnózou demencie zvyšuje pravdepodobnosť vzniku demencie.

Ľudia vo veku 50 rokov, ktorí uviedli, že spia šesť hodín alebo menej za noc, mali o 30 % zvýšené riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí spali sedem alebo viac hodín. Tento údaj bol získaný, keď boli eliminované sociodemografické faktory ako konzumácia alkoholu, fajčenie, obezita, stravovacie návyky, fyzická aktivita.... Týchto 30 % na prvý pohľad neznie šokujúco vysoko. Keď však zohľadníte všetky tieto návyky a faktory nezdravého životného štýlu, kombinácia rizikových faktorov môže byť oveľa viac než dostatočná na to, aby bola demencia v určitých prípadoch prakticky istá.

K podobným záverom navyše dospela aj americká štúdia. Tu bol spánok päť hodín alebo menej za noc spojený s dvojnásobným rizikom demencie.

Prečo je spánok taký dôležitý?

Vynára sa otázka, prečo krátke trvanie spánku zvyšuje pravdepodobnosť vzniku demencie. Odpoveď na to ešte nie je úplne známa, ale najpravdepodobnejším dôvodom v súčasnosti je, že úlohu zohráva odstraňovanie odpadových materiálov. Pretože mozog spotrebuje 20 % energie tela, je v ňom samozrejme počas dňa veľa odpadových látok, napr. odpad bielkovín, odumreté bunky... Tieto látky sú pre nervové bunky toxické a musia sa pravidelne odstraňovať. Príklad, ktorý mnohí poznajú, je, keď počas noci nespíte takmer vôbec alebo len veľmi málo. Potom je vysoká pravdepodobnosť, že nasledujúci deň Vás napr. bolí hlava. Dôvodom je, že nebolo možné odstrániť dostatok toxínov. Takže to, čo má účinok už po jednom dni, môže mať z dlhodobého hľadiska oveľa väčšie negatívne účinky, vrátane zníženia výkonnosti myslenia a pamäte. Len ak sa dostatočne vyspíme, odpadové látky sa budú likvidovať efektívne. Navyše tieto procesy likvidácie odpadu v mozgu, keď spíte, fungujú menej dobre v staršom veku. Nedostatok spánku tu teda môže spustiť začarovaný kruh, pretože už aj tak zle fungujúci systém má potom ešte menej času na prácu.

Dobrý spánok - ale ako?

Žijeme v dobe, kedy je dobrý spánok čoraz vzácnejší. Jedným z dôvodov je čas strávený pred obrazovkou, ktorý sa neustále zvyšuje. V zásade je dôležitá dobrá spánková hygiena. Tu sú rady, ktoré môžu napomôcť k lepšiemu spánku:

• prestaňte sa pozerať na obrazovku aspoň hodinu pred spaním
• nepite večer alkohol
• vyhnite sa pitiu alkoholu najmenej štyri, ale najlepšie osem hodín pred spaním
• choďte spať vždy v rovnakom čase
• dobre zatemnite spálňu
• relaxujte

Ak aj napriek všetkým týmto opatreniam trpíte pretrvávajúcou poruchou spánku, je dôležité vyhľadať odbornú alebo lekársku pomoc, aby sa problém objasnil a našli sa príčiny.

Prajeme vám príjemný, dobrý, hlboký a hlavne dlhý spánok.